Keď sa spisovatelia a publicisti opúšťajú. A cintulovatejú
Už minulý rok písal v denníku SME publicista Samuel Marec a tvrdil, že liberáli a progresívci by sa mali vyjadrovať tak, aby nakoniec nevzbudzovali dojem, že to oni sú tí vulgárni, nenávistní radikáli. Veľa pochopenia touto výzvou nezožal. To „najlepšie“ zo seba potom vydala celá plejáda autorov, ktorá nezvládala výsledky parlamentných alebo prezidentských volieb. Dnes vidíme, že ani atentát na premiéra zo strany zradikalizovaného fanúšika dnešnej opozície veľa nezmenil.
Juraj Cintula. Foto: FB/Literárny klub Dúha
Juraj C. Foto: FB/Literárny klub Dúha
Samo Marec má v zásade pravdu. Kultivované vystupovanie je v podstate nutnosťou, aby diskusia neskĺzavala do emocionálnych excesov, ktoré majú jediný dôsledok – odklonenie pozornosti od podstaty a pointy diskutovaných tém. Kultúrny slovník bez vulgarizmov zas navodzuje povznesenie sa nad prehru a prináša nádej, že ako národ spolu môžeme fungovať a žiť bez kontraproduktívneho vyťahovania sekier a nožov. Aj keď sa nám pomyselne môžu pri niektorých témach otvárať vo vrecku.
V krajných prípadoch to nemusí byť len pomyselné. Niektorým frustrovaným jedincom sa môžu v rukách odisťovať aj strelné zbrane, ako sa to stalo v prípade zradikalizovaného spisovateľa Juraja Cintulu, ktorý spáchal atentát na predsedu vlády Roberta Fica.